naokruh.cz

Hungaroring - ako ho jazdiť?

Hungaroring. Okruh dokončený v roku 1986, ktorý ako prvý hostil preteky Veľkej ceny F1 v krajinách východného bloku. Od svojho uvedenia už ale samozrejme prešiel nejakými úpravami pre jeho zrýchlenie a zväčšenie možností na predbiehania. Ale aj tak je tento okruh spleťou zákrut s jednou dlhšou rovinou na cieľovke a mnohí tento okruh oprávnene prirovnávajú k Monaku. Pri mojejprvej návšteve som sa sám čudoval, ako sa na niektorých úsekoch vedia zmestiť dva monoposty F1. Okruh nie je všade rovnako široký a prirovnal by som ho k nám známemu Mostu i keď ten je rýchlejší. Pred dvoma rokmi prešli boxy a aj celé zázemie rekonštrukciou takže je tu všetko na úrovni. Okruh je bezpečný hlavne pre autá a má množstvo výjazdových betónových zón  a jednu tzv. „zákrutu na stenu“ (o nej bližšie pri rozbore trate). Takže nespĺňa homologizačné kritéria FIM pre usporiadanie pretekov motocyklov vačšieho kalibru. Jazdí sa tu len šampionát Alpe Adria a rôzne národné šampionáty. Preteky královskej triedy sa tu išli v roku 1992 , ale pre katastrofálne nízku návštevnosť (cca 20 000 platiacich divákov) sa do organizácie nik nehrnul. Tak ale vráťme sa do prítomnosti. Motocykel na tento okruh je najlepšie naprevodovať “do sily” keďže maximálna rýchlosť motocykla tu nie je až tak potrebná. Najlepšou skúškou naprevodovania je koniec cieľovej roviny a tam ísť na šestke v najoptimálnejších otáčkach až tesne po bod brzdenia. Ja mám v momente začiatku brzdenia cca 1500otáčok po obmedzovač. Spávne naprevodovanie je dosť dôležité aby motocykel na týchto krátkych úsekoch medzi zákrutami nebol veľmi lenivý. Takže ako vlastne ísť? Ideálnych stôp može by viacej mne sa ale osvedčila táto :

1.zákruta :

Po plnom rozbehu na cieľovke sa začína intenzívne brzdiť cca 120-130 metrov pred zákrutou (samozrejme aj skôr ak na to niekto nema žalúdok) , ideálny zaradený stupeň je číslo dva. Nabieha sa kúsok zo široka a polovici sa ťaháme na vnútorný obrubník nasledujúca rovinka je dostatočne dlhá takže výjazd si môžeme dovoliť aj do šíroka a ešte v náklone taháme za plyn zrovnávame a mierime miernym svahom dole.

2.zákruta (Shell-ka) :

Táto zákruta je dôležitá pretože jej nesprávnym prejazdom stratíme drahocenné stotiny v nasledujúcej pasáži až po 4.tú zákrutu. Takže brzdiť začíname až za nadjazdom, ktorý je ideálny vizuálny bod. Ideálny rýchlostný stupeň je číslo 3. Nájazd zvolíme tak 2 metre od pravej strany pekne zo široka , aby sme sa potom dokázali udržať na ľavej strane pri nájazde do zákruty č.3.V tejto druhej zákrute je dosť zle spájaný asfalt v strede zákruty je taký pás rozdeleného asfaltu a samozrejme ideálna stopa vedie cezeň nie je to ale nič hrozné.

3.zákruta

Nájazd sa snažíme spraviť čo najviac z ľava, je to taká zákruta v údolí takže plyn môžeme ťahať už skôr tu nehrozí až tak nebezpečenstvo highsideru, jediný problém je záplata v asfalte ako inak v ideálnej stope.

4.zákruta (Mansellova)

Najsrdcovejšia pasáž na Hungaroringu, je to dosť nebezpečné miesto videl som tu už 2 crashe , pri ktorých motorky jednoducho zhoreli. Prevodový stupeň volím 4ku nájazd až na celkom poslednú chvíľu celkom z prava skoro až po obrubníku. Najväčší problém tejto zákruty je ten, že je do kopca a v strede sa zrovná s horizontom, pri ktorom sa motocykel nadľahčí a hrozí reálna možnosť highsideru , ktorý je dosť bolestivý pretože výjazdová zóna je betónová a nie piesková. To je ale výhoda ak človek nechytí brzdný bod tak môže ísť „rovno“. Výjazd môže byť aj široký pretože nasleduje rovina pred ďalšou zákrutou.

5. zákruta

Po krátkej rovinke prichádza ďalšia zákruta, podradiť o stupeň na 3.ku a s brzdením začať trošičku neskôr ako obvykle. Ideálne je vojsť do zákruty hlboko tam to zalomiť potiahnuť sa zhruba meter od pravého obrubníka a začať ťahať až po protiľahlý obrubník. Nasleduje rovina a najpomalšia časť okruhu – šikana.

6-7. zákruta

 Tieto zákruty sú hneď za sebou takže ich popíšem spoločne. Prevodový stupeň č. 2 nájazd zo široka a držať sa pravej strany aby sme mali ideálny výjazd do ľavej zákruty, na vyjazde ťahať a posúvať sa k pravej strane, zaradiť 3. stupeň.

 8. a 9. zákruta

 Nasleduje pasáž 4roch zákrut, ak človek stratí v jednej z nich už to nedobehne a vlečie sa to s ním až k rovinke ktorá je dole kopcom. Takže po krátkej rovine sa držíme na pravej strane skoro až na betóne pri asfalte, do tejto zákruty sa nebrzdí len zavrie plyn, na výjazde nás nesmie vyniesť cez polovicu lebo netrafíme nájazd do zákruty číslo 9 do ktorej ideme čo najviac zo široka a držíme sa v pravo.

 10. a 11. zákruta

 10. zákruta, najrýchlejšia zákruta okruhu ,od výjazdu z 9tky ťaháme plný , hádžeme 4ku a s brutálnym náklonom (Spies by dal určite lakeť) ťaháme výjazd a snažíme sa nedostať veľmi vpravo. Nasledujúca pravá zákruta sa opäť začína až skoro na betóne na ľavej strane jemné brzdy pritiahnuť sa k pravému obrubníku a už len plný dole kopcom.

 12. zákruta

 Táto zákruta je povestná ako tzv. „na stenu“ keďže výjazdová zóna je malinká a za ňou len betónová stena. Jazdí sa na treťom prevodovom stupni nábeh klasika z ľavej strany kolenom šuchnúť o pravý obrubník nechať sa vyniesť až na druhú stranu a ťahať.

 13. zákruta

 Prejazd na treťom stupni. Brzdenie až do hĺbky zatáčky, kopírovanie celého vnútorného vnútorného obrubníku nie je dobrý prejazd. Táto zákruta je vlastne zrkadlovka 2ky s tým, že výjazd z tejto je do kopca. Na výjazde sa nenechať celkom vyniesť aby sa dala zvoliť správna stopa na nájazd do poslednej zákruty pred cieľovkou.

 14. zákruta

 Nájazd zo široka brzdenie až v do hĺbky a tretí prevodový stupeň. V polovici sa ťahať k vnútornému obrubníku potiahnuť na kolene a začať ťahať až  na protiľahlý obrubník. Asfalt tu je mierne zvlnený plus sa koleso dvíha krásne do mierneho wheelie ale neprestať ťahať. A už je pred nami cieľová rovinka, kde nás čaká všetko odznova.